Milované Maroko finále
Pred splnením jedného z mojich snov ma delila posledná zástavka, ktorou bol Tinerhir, kde sa nachádza stezka Todra. Todra je jednou z najkrajších oáz v Maroku. Je to dlhá cesta, ktorú môžete preskúmať pomocou auta. Mala by k nej viesť jednoduchá cesta z Aït Arbi. Nás však naša GPS zaviedla inou a nesprávnou cestou, takže sme k Todre prišli trošku neskôr a nemali sme toľko času preskúmať okolie. Ono nám to v konečnom dôsledku vôbec nevadilo, pretože sme stihli úchvatný západ slnka s výhľadom na Tinerhir. V tomto meste sme si našli aj výborne ubytovanie Maison d'Hôtes Retour Au Calme, kde sme spoznali super majiteľa, ktorý nám urobil skvelú véču a celkovo to miesto malo super atmosféru! Teda záleží na čo si potrpíte :). Medzi časom sme spoznali turistov, ktorí nám doporučili camp v púšti Erg Chebbi, kde sme sa plánovali presunúť na ďalší deň...Je potreba si rezervovať spanie dopredu, aby pre vás vedeli zariadiť jedlo, ťavy a podobne. My sme na doporučenie od turistov využili camp Desert Berber Fire-Camp cez booking.
Konečne som sa dočkala a ráno vyrazili na ďalšie dobrodrúžo. Celá cesta bola zase úplne iná a my sme mohli vidieť zase úplne iný druh púšte. Občas som sa cítila ako na inej planéte...:)
Nakoniec sme dorazili do celkom zanedbanej dediny Merzouga, z ktorej sme okolo 13 hodiny vyrazili na ťavách do púšte Erg Chebbi aj s ďalšími dvomi členmi, ktorí nám medzi časom porozprávali o tom ako sa im nepáčilo v Marrakéši a ako prišli o nejaké peniaze... tak nejak to vo mne utvrdilo pocit, že bolo fajn Marrakéš vynechať.
Po dlhšom čakaní konečne nastal ten okamih a začal sa mi plniť jeden z mojích snov! Strávila som noc na púšti kde som videla najkrajšiu hviezdnu oblohu v mojom živote, jašila som sa v tých obrovských dunách piesku a videla som najkrajší východ slnka za môj život. Bonus, o ktorý som ani nestála bol náš odvoz ku campu - ťavy. Tiež sme spoznali Jozefa, ktorý celý ten camp obstarával a žil výhradne na púšti celý život. Hovoril nám o tom ako nemá rád, keď raz za rok musí ísť do veľkého mesta a celkovo jeho rozprávanie bolo zaujímave. Týkalo sa hlavne berberskej kultúry a o tom aké to pre neho je žiť celý život na púšti. Proste to bolo dokonalé a myslím, že bez absolvovania tohto zážitku to nie je úplne Maroko :).
Na druhý deň ráno sme sa na ťavach prepravili nazad do Merzugi, kde na nás čakali bohaté raňajky a mohli sme sa ospršiť. Našou poslednou destináciou bol Fés, odkiaľ sme leteli nazad domov. Fés sa vyznačuje hlavne obrovskou medinou, v ktorej sa dokážete veľmi rýchlo stratiť, pretože sa v nej nachádza až okolo 9400 uličiek. Nájdete tu tiež farebné "kade", kde ručne farbia kože a potom z nich vytvárajú rôzne koženné veci. My sme navštívili časť Fés el-Báli medinu, kde sme mohli zažiť ten marocký život v meste a trhy, kde bolo veľmi ťažké neodolať nákupu kožennej kabelky, topánok, či korenia... Popravde sme ale vo Fése strávili tak dve hodiny, pretože Lukymu bolo veľmi zle a mal horúčku. Dojem z Fésu bol podľa očakávania, pretože mesta nemáme obecne v láske. Bol dosť špinavý, chaotický, nevoňalo to tam najlepšie a bolo tam mnoho dotierných Maroččanov, ktorí sa nás snažili nejak oklamať a obrať o peniaze, takže majte oči na pozore. Musím ale podotknúť, že vidieť marocké trhy bolo super a dalo sa s predajcami veľmi dobre vyjednávať ohľadne cien.
Zbytok dňa som strávila pri bazéne, pretože Luky chytil nejakú infekciu a bolo mu naozaj zle. Po vyšetrení v ČR mu volali z hygieny a chceli veškeré info, kde sme jedli a čo sme jedli, lebo to bola nejaká divná baktéria, ktorá pochádzala z hydiny...Takže aj keď si dávate pozor a snažíte sa jesť obozretne, nosiť hygienický gél a kupujete si balenú vodu, tak nikdy neviete....ale to už je risk cestovania :). Aj napriek poslednej destinácii a události bude Maroko pre mňa patriť k jedným z najlepších cestovateľských zážitkov v živote! :)
