Milované Maroko

Možno sa niekto spýta prečo sme si s Lukášom vybrali zrovna Maroko, pretože keď si o ňom prečítate na internete, tak sa o ňom nedozviete len pekné veci, ale skôr naopak...Ja som sa však nenechala odradiť a naopak som bola do Maroka uchvátena od prvej chvíle ako som videla príspevky od mojej obľúbenej bloggerky Weef. Takže hneď v novembri sme leteli do Fés.

Ono už celé to plánovanie bolo, tak nejak jednoduché a extrémne ma bavilo. Po neuveriteľnom množstve článkov, ktoré som si prečítala sme vynechali väčšinu mest a vybrali sme si skôr prírodné veci. Čož sa ukázalo ako výborna voľba po menších diskuziach s inými návštevnikmi. 

Už po samotnom pristáni sme boli prekvapení z letiska. Čakali sme to tak nejak ako na Srí Lanke, ale naopak letisko bolo nové, čisté a pekne nadesignované :). Hneď sme si šli vyzdvihnúť auto, ktoré sme si objednali ešte z Čiech cez spoločnosť Dollar. Auto bolo v dosť zlom stave a snáď všade malo škrábance, čož nám vôbec nevadilo, pretože tie naše by nemuselo eventuálne vidieť :). Prenájom auta v Maroku výjde celkom lacno a určite ho odporúčam na prepravu. Ono ta doprava  nie je tak šialená ako v iných destináciach, len občas auto oproti vám nesvieti v tme, alebo vám prejde neosvetlený chodec cez cestu, takže musíte byť obozretní. Inak sú tam cesty v peknom stave. A nezabudnite si medzinárodný vodičák. 

Našou prvou zástavkou sa stala severná časť Maroka, a to mestečko Chefchaouen. Nie nadarmo sa toto mestečko nazýva "Modré mesto". Všetky budovy sú tam nafarbené na modro - bielo. Do mesta sme prišli okolo osmej hodiny večer, kedy už bola šialená tma...Musím povedať, že večerný dojem z mesta nebol úplne ok, pretože ľudia z Maroka nepôsobia úplne priateľským dojmom, takže musíte byť občas obozretní. Hneď na to sme nemohli nájsť naše ubytovanie, pretože v tomto mestečku sa stratíte, tak rýchlo ako je to len možné, všetko je proste modré.... Nakoniec sme sa tam nechali zaviesť nejakým chlapcom, samozrejme za poplatok. Dali sme mu pár drobných, on sa nás spýtal, či nechceme kúpiť hašiš a keď sme povedali nie, tak sa rýchlo vyparil :). Nebuďte prekvapení.. toto mesto je hašišom známe.

Na druhý deň sme si dali raňajky a strávili sme príjemne doobedie úžasnou prechádzkou a prešli sme si Medinu ( centrum mesta). Zrazu som mala úplne iný pocit z celého mesta a všetko bolo tak nejak ešte krajšie a ľudia boli zrazu viac priateľskí. Mesto leží v pohorí Rif a pre modrú farbu mesta majú rôzne vysvetlenia ako napríklad, že si toto mesto natreli na modro bývali obyvatelia, ktorými boli Židia a touto farbou si pripomínali nebo. Naozaj neviem ako to bolo, ale odporúčam krátku návštevu "modrej perly Maroka". 

Ešte v ten deň nás čakala dlhá cesta k najväčšiemu a najznámejšiemu vodopádu Ouzod. Tento vodopád je ževraj najviac navštevovanejšia, prírodna lokalita. My sme boli v Maroku mimo sezónu, takže sme tam stretli mini skupinku ľudí a užívali sme si tu nádheru okolo nás takmer osamote. Práve preto je najlepšie navštíviť Maroko mimo sezónu. Je tam všetko lacnejšie, počasie nie je tak horúce a proste vás neštvu davy turistov :). Nájdete tu aj niekoľko stánkov s korením, oblečením, alebo opice. 

Naše ďalšie kroky smerovali do mesta Ourazazate, kde nájdete filmové ateliéry, ktoré môžete navštíviť a celkovo mesto pôsobí lepšie ako ostatné a stojí za krátku návštevu.

Avšak my sme to nezvládli, pretože nás naša GPS vzala cez pohorie Veľký Atlas. Takže naša plánovana 2 hodinová cesta trvala asi 7 hodín bez jedla a omedzeným množstvom pitia. Ešte v tej chvíli som si myslela, že vidím to najkrásnejšie miesto na svete. Za to Lukáš, ktorý šoféroval vo veľmi náročnom teréne s autom, ktoré nám hlásilo, že by malo ísť na prehliadku pred 7000km bol mierne nervózny :). Keď už sme ku koncu prechádzali vyschnutým korytom rieky a naša rýchlosť bola tak 10km/h, tak som začínala byť nervózna aj ja...Ono sa podarilo a my sme do ubytovania prišli zdraví a živí. Ujo majiteľ nám zdelil, že sme šialení, a že Lukáš je naozaj skvelý vodič.

Po príjazde sme si zašli na mätový čaj, ktorý je typickým nápojom pre Maročanov. Akurát, že ho príšerne sladia a práve preto majú často čierne zuby. K tomu sme si samozrejme dali chutnú večeru Tajiny. Je to najtypickejší pokrm a je pomenovaný po hlinennom hrnci Tajine, v ktorom sa jedlo pripravuje hlavne parou a dusením. Väčšinou sa tento pokrm skladá so zemiakov, mäsa a zeleniny, proste čo sa nájde v danej chvíli :). Musím povedať, že ich kuchyňa bola výborna a zdravá. Bohužiaľ sa mi nepodarilo skúsiť ich slávny cous- cous, pretože všade mi povedali, že jeho príprava trvá aspoň 2 hodiny. Ďalšími typickými jedlami pre Maroko sú napríklad Brochette (takzvaný kebab), Kefta (mleté jahňačie alebo hoväzdie mäso, ktoré je grilované vo forme guličiek) a raňajky boli štandardne vajíčka, ich arabský chlieb a marmelády. Samozrejme mali skvelé čerstvé šaláty a ovocie. :) Ich sladkosti ma nejak nenadchli, takže som ani nemala chuť niečo skúšať..Pre mňa bolo zvláštnym pocitom, keď sme jedli v reštaruáciach. Väčšinou som tam bola sama žena medzi mužmi, pretože muslimské ženy nemohli jesť spoločne s mužmi v reštauráciach a proste tam len sedieť...

Od mesta Ourazazate sa nachádzal len 15km náš hlavný cieľ, a tým bolo miesto menom Aint Ben Haddou, ktoré spadá pod UNESCO. V tomto mieste sa natáčali rôzne filmy typu Star Wars, Gladiátor atď. Tam už začínalo úplne iné Maroko, pretože sever bol úplne zelený, Veľký Atlas bol hornatý a tu sa nachádzalo miesto, ktoré sa skladalo z veľkých hlinenných hradov v úplne prázdnej púšti. 

Po skvelom dni sme pokračovali ďalej a ja som sa začala neuveriteľne tešiť na naše ďalšie lokality, pretože tou poslednou sa vyplnil jeden z mojich snov, ale to až v ďalšej časti....