Maurícius

18.03.2023

Keďže je Réunion sused s Mauríciusom a let trval len 45 minút, tak sme si povedali, že veľmi radi nahliadneme aj do tohto miesta aj keď na moc dlhú dobu, lebo práca nám to neumožnila. Na Mauríciuse sme strávili 3-4 dni, ktoré boli veľmi príjemné a hlavne odpočinkové :). Maurícius ponúka pekné výlety, ale prišiel mi viac pre hotelové tipy ľudí. Možno sme boli len ubytovaní na zlej strane ostrova a možno sme boli príliš leniví skúmať viac, keďže toto nebola naša primárna destinácia. :)

Pokiaľ by ste sa spýtali, či sme medzi týmito ostrovami zaznamenali nejaký kultúrny rozdieľ, tak určite. Na Réunione ste cítili tu francúzsku kultúru a na Mauriciuse to bolo už viac exotickejšie a iné ako v Európe. V prvom rade si naštudujte ako šoférovať na ľavej strane, pretože Luky bol z toho celkom dosť vykolajený a bežná 10 minutová cesta autom nám zvyčajne trvala o dosť dlhšie než sme plánovali. Tiež si nezabudnite kúpiť sim kartu s datami, pretože už nebudete v európskej únii a v neposlednom a hlavnom rade...tu už vám občianka stačiť nebude! Takže si nezabudnite pas. 

Po príjazde sme teda riešili vstup do zeme, kupovali sim kartu a vžívali sa so šoférovaním. Navštívili sme samozrejme veľmi peknú pláž, ale v tej lokalikte, kde sme boli ubytovaní bolo väčšina pláži súkromných a patrili veľkým rezortom. Nám to samozrejme nebránilo, aby sme sa šli pozrieť aj tak. Večer to bol už len chill, vínko a a večera. 

Na druhý deň sme sa vybrali na najpopulárnejšiu a najdlhšiu pláž Le Morne s plánovaným výstupom na horu La Morne. Bohužiaľ nám zas počasie neprialo, tak sme si len tak letmo prešli pláž, ktorá bola naozaj krásna, dlhá s bielym pieskom a viem si predstaviť, že keby nám prialo počasie, tak by sme tam strávili celý deň.  Cestou nazad sme sa chceli zastaviť ešte na takzvané dúhové údolie Chamarel Seven Couloured Earth a vodopád Chamarel. Bohužiaľ tam bolo tak napraskano turistami, že sme sa rozhodli túto atrakciu preskočiť, ale hovorí sa, že je to jedna MUST z vecí, ktoré musíte na Mauríciuse navštíviť.  V ten deň som si šla zajednať ešte ponor na ďalší deň a študovali sme, kde nájsť korytnačiu farmu, ktorá stála naozaj za to. 

Na ďalší deň ma čakal zážitok vo forme ponoru, na ktorý som sa veľmi tešila. Ponor bol taky priemerný a asi som už zažila aj krajšie a lepšie ponory/šnorchlovania (napr. v Egypte, alebo Srí Lanke), ale človek to nemôže zrovnávať, keďže sa Egypt považuje ako jedna z najlepších destinácii pre potápanie. Premrznutá a s fialovými perami som sa potrebovala akútne zahriať, a tak sme sa ešte po ponore prešli po vedľajšom mestečku, kde sme si dali kokos a nejaké jedlo. 

Najlepší zážitok nás čakal na korytnačej farme La Vanille Park, kde ste mohli vidieť aj mnoho iných zvierat, ale táto farma, sa primárne starala o korytnačky, kde ich bolo stovky. Mohli ste sa medzi nimi voľne pohybovať, alebo ich kŕmiť bambusom. Cítila som sa ako malé dieťa, a pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok. Zbytok dovolenky sme trávili odpočinkom, jedlom a pri dobrom víne :).

Po návrate sme si vyzdvihli našu stratenú batožinu, a rovno som šla nahlásiť ďalšiu stratenú. ktorá nedorazila z Mauríciusu. Proste let s AirFrance.