Ubytovanie v Ponto do Sol bolo fajn a malo krásny výhľad. Počasie bolo stále veľmi premenlivé, a preto sme sa rozhodli pre Levadu de Moinho spojenú s Levadou Nova. Výlet popri týchto levad bol veľmi vydarený a určite by som si ich nenechala újsť pri návšteve Madeiry. Neboli tam skoro žiadny ľudia, príroda bola okuzľujúca, nachádzalo sa tam mnoho tunelov a celkovo to bol úplne iný zážitok ako z prvých dvoch levad. Tento okruh mal okolo 8,5km a náročnosť bola určená pre každú vekovú kategóriu. Pri návrate do ubytovania sme ešte navštívili centrum mestečka Ponto do Sol, kde moc toho k videniu nebolo, nakúpili sme potraviny zbytok dňa odpočívali. 

Z celého našeho cestovania sme sa najviac tešili na výšľap najvyššej hory Madeiry Pico Ruivo, ktorá meria 1861 metrov. Na túto horu sa môžete dostať dvomi variantami. Tou prvou je, že sa môžete vyviesť na parkovisko hory Pico do Areiro, ktorá meria 1818 metrov a pokračovať na Pico Ruivo, alebo si môžete zvoliť ťažšiu variantu, že výjdete z oblasti Encumeada na Pico Ruivo a dostanete sa nakoniec k Pico do Areiro. Náš prvotný plán bolo zvoliť si tú ťažšiu variantu, ale žiaľ moje zdravie bolo stále premenlivé a ani počasie nebolo úplne ok, a tak sme sa rozhodli pre tú ľahšiu variantu. Čítali sme mnoho článkov, že cesta je stredne zložitá, ale pre nás to bola celkom pohodová prechádzka. Na začiatku bola veľká hmla  a videli sme dosť málo, ale ako náhle hmla ustúpila, tak výhľady boli úchvatné...plné špicatých krásne zfarbených vrcholkov. Myslím, že v plnej sezóne to tam musí byť nádherné! Počasie v marci sme mali v týchto výškach okolo nuly, takže odporúčam si vziať teplé oblečenie a poriadne si omrknúť počasie, ešte pred tým ako sa na výlet vydáte. 

Ešte v ten deň sme si urobili krátku zastávku do "Údolia mníšok" (Curral das Freiras). Je to miesto, ktoré bolo ešte do nedávna izolované od zbytku ostrova. Názov tohto miesta vznikol preto, pretože v roku 1566 sem utiekli mníšky z kláštora sv. Kláry pred útokmi pirátov. Každopádne výhľad na toto miesto bol fascinujúci, pretože sa tato dedinka nachádza v kráteri, ktorý je obklopený vyhasnutými sopkami. Našou poslednou zastávkou v tom dni bol druhý najvyšší útes v Európe Cabo Girao odkiaľ je vidieť mestečko  Câmara de Lobos. Bolo to fajn, ale určite nie to najlepšie z Madeiry :). 

Ďalší deň sme sa rozhodli preskúmať hlavné mesto Funchal, ktoré na nás pôsobilo úplne iným dojmom ako v prvý deň, keď pršalo. Toto mesto ponúka nespočet krásnych parkov , kde si môžete len tak vegetiť na tráve, miestne trhy s exotickým ovocím, či zaujímavé pamiatky, ktoré môžete vidieť všade okolo seba. Pre mňa bola veľmi zaujímavá ulica Zona Velha, kde nájdete na dverách budov rôzne maľby od rôznych umelcov. Samozrejme, že ako milovníci kávy sme našli perfektnú kaviarničku blízko parku sv. Kataríny s dokonalými koláčikmi a prefektnou obsluhov. Názov tejto kaviarničky je A Confeitaria.

Náš posledný deň sme strávili úplne spontálne a rozhodli sme sa celý ostrov precestovať autom. Navštívili sme miesta, ktoré sa nám páčili najviac a keďže je Madeira perfektne označená tabuľami, ktoré označujú nejakú zaujímavosť (vodopád, výhľad atď.), tak o zástavky nebola núdza. Náš posledný deň bol jednoducho najkrajší, pretože nám vyšlo krásne počasie a my sme mohli ešte objaviť nové miesta, ktoré sme nemali možnosť vidieť. :)

Ak by som mala zhrnúť túto dovolenku, tak krásy Madeiry si uvedomujem až pri písaní tohto blogu a zhliadnutí fotiek. Moc nám neprialo počasie, ja som bola chorá a prvý týždeň som bola v napätí z práce...Takže ak by som mala tú možnosť, hrozne by som si priala vrátiť čas a užiť si celú Madeiru o trochu inak. To už žiaľ nejde, a ja sa teším, že Madeiru navštívim ešte raz, pretože mi ukázala mnoho zo svojej krásy!