Gruzia, alebo keď nejde všetko podľa plánu...diel druhý

Po príchode do Zugdidi sme si veľmi ľahko a rýchlo našli maršutku do Mestie. Síce sme boli totálne unavení, ale aj cez to sme sa tešili na trek, ktorý nás čakal. V Mestii sme si dali super raňajky a potom sme započali náš trek. 

Prvý deň ušiel, ale doporučujem vám ho úplne vynechať a nechať sa doviesť do dedinky Lakhiri odkiaľ začnete svoj trip, aj keď si za to trochu priplatíte.. Ono v ten prvý deň sme moc veľa z prírody nevideli, skôr len starú asfaltku a menšie dediny, kde sa nachádzali rôzne zvierata ako napríklad kravy, divoké kone, ovečky a pod... Prvý deň sme nemali obecne šťastie, pretože sa trošku za nami rozbehol rozzúrený býk (on vyzeral už na pohľad rozzúrene, tak sme ho obchádzali, ale aj tak mu to nedalo.. :)) a celkovo sme po príchode k dedine Lakhiri boli sklamaní a šialene unavení... Z posledných síl sme si rozložili stan a keď sme začali zaspávať, tak zrazu len počujeme "múú". Nejak sme to neriešili, lebo sme boli unavení, ale to prekvapenie, ktoré nás čakalo ráno bolo "k nezaplateniu" :). Luky si tudíž nechal vonku, pekne zabalený baťoh a trička, aby sa mu vysušili cez noc.. Jeho trička už viac neexistovali, pretože mu ich požuli kravy, ktorých bolo okolo nášho stanu až príliš :D.. 

Druhý deň sme teda začali vyháňaním kráv od našeho stanu, dali sme si  rýchle raňajky, kúpili sme si jedlo na cestu (áno je to úplne možné, môžete aj v tej "dedine" prespať) a pokračovali v našom treku do ďalšieho cieľa, ktorým bola dedina Adishi. Aj keď ráno nezačalo dobre, tak bola cesta omnoho krajšia a príroda bola časťami dych berúca. Luky síce trochu nezvládal to, že nikde neboli stromy, takže na nás pražilo slnko v plnej palbe (bolo okolo 30 - 35 stupňov), ale najviac nás začala desiť jeho rozpadajúca topánka, kvôli ktorej hrozilo, že trek nedokončíme a prepásneme najkrajšiu časť, ktorá nás čakala ďalší deň. Po celodennom chodení sme si opäť rozložili stan, mierne za dedinkou pri rieke a užívali večer pri krásnom západe slnka...A hlavne nikde na okolo neboli kravy! Jediné čo nás trápilo, bola ta Lukášova  topánka, ale aj napriek tomu sme sa rozhodli pokračovať k najvyššiemu prevýšeniu nášho treku, ktorý mal byť zároveň ten najkrajší.  

Ďalšie ráno bolo už bez kráv, dali sme si skvelé raňajky, rýchlo sme sa zbalili a chceli sme pokračovať v našom treku... až na jednu maličkosť... pri raňajkách som stratila mobil, ktorý sme veľmi dlhú dobu hľadali...Takže sme naše rupsaky opäť vybalili a medzi časom k nám prišli na návštevu dvaja býkovia, ktorí nám začali požierať veškeré jedlo od vífoniek až po Coca - colu. (Plast, neplast chutilo im). Teraz sa už na tom smejeme, ale boli sme celkom vystrašení po tom ako na nás zaútočil býk v prvý deň...Takže bolo asi cca 10 hodín, kým sme sa zbavili nechcenej návštevy a našli môj mobil. Po tomto ráne Luky rozhodol, a už nechcel pokračovať ďalej....V polo prázdnej dedine sme si našli auto, ktoré nás zviezlo do Mestie a premýšľali sme kam budú smerovať naše ďalšie kroky. 

Nasmerovali sme si to ešte v ten deň do Kutaisi (druhé najväčšie mesto v Gruzii), kde sme zo seba urobili ľudí a pripravili si relaxačný program. Na druhý deň sme navštívili jaskyňu Prometheus, ktorá bavila hlavne Lukáša, kategrálu Bagrati a kláštorny komplex Gelati. Je pravda, že historické budovy majú fakt pekné a človeka bavia. Ešte chvíľku sme si užívali mesto a dali sme si k jedlu moc fajné Chačapuri adžaruli. 

A keď už som spomenula to jedlo...Ono v Gruzii nájdete mnoho mäsových jedál a mnoho pokrmov z kysnutého cesta. Napríklad Chačapuri adžaruli je v tvare lodičky, kde je vajíčko, máslo a sýr. Obyčajné Chačapuri je plnené len syrom. Lobiani je zase plnené mäsom, ale je to to isté ako Chačapuri :). Šašlík ( grilované mäso ) bol tiež typickým pokrmom, s ktorým sme sa stretávali celkom často a ja som si obľúbila gruzínsku sladkosť Čurčchela, ktorú nájdete všade okolo ciest a jedná sa o vlašské orechy, ktoré sú navlečené na šnúrke a obalené v kruste z koncentrovanej hroznovej šťavy. Článkov o gruzínkom jedle nájdete mnoho a je pravda, že ich kuchyňa je veľmi rôznorodá, ale skladá sa na môj pomer príliš veľa z pečiva. Za to sýry a zelenina boli vždy čerstvé a výborné. Často krát nám domáci dali zeleninu zadarmo, lebo boli veľmi priateľskí a pohostinní :). Takže sme si na výlete v horách poväčšinou vystačili  so syrom, čerstvou zeleninou a ich výbornym chlebom, ktorý bol vždy čerstvý a ešte teplý. 

No každopádne som si v Kutaisi vybrala ďalší národný park, ktorý bol veľmi zle dostupný ako sme sa dozvedeli po príchode do Tbilisi, z ktorého sme si plánovali vziať maršutku. Zašli sme teda na informácie, aby nám poradili nejakú fajnú destináciu poblíž Tbilisi, s tým, že nám zostali 3 dni. Na informáciach nám poradili dedinku menom Tsalka, v ktorej sa mal nachádzať pekný kaňon, vodopád a mnoho campov na stanovanie... takže bolo rozhodnuté...pokračovali sme do Tsalky....:) 

Hm.. už po samotnom nasadnutí do maršutky nám s Lukym bolo jasné, že niečo nie je ok, ale nejako sme to neriešili. Po dlhej a úmornej ceste sme konečne prišli do našej destinácie, kde sme zažili menší šok, pretože to bola mini dedina, v ktorej nič nebolo... Prvé naše kroky smerovali do obchodu s kávou, kde nám naše predtuchy potvrdila veľmi milá Gruzinka, ktorá hovorila po anglicky :)... ako cenu útechy sme dostali kávu zdarma a nejaké ďalšie jedlo :D... boli sme tam taká menšia atrakcia, moc turistov sa tam neobjavovalo. Po nejakom čase sme sa dozvedeli, že tam naozaj nejaký kaňoň a vodopád existuje, takže sme si smerom ku kaňoňu rozložili stan, kde sme zrazu objavili veľkú gruzinskú rodinu, ktorá mala BBQ. Hneď ako nás videla, tak nás prizvala k stolu plného jedla a pitia. Boli veľmi priateľskí a pohostinní. Zistili sme, že Gruzínci si pripíjaju snáď na všetko... "Na mamušku", "na rodinu", "na Boha" atď, veľmi radi tancujú a aj keď sme si úplne so všetkými nerozumeli, lebo nerozprávali anglicky, tak to bolo veľmi krásne! Pripomenulo mi to moje detské časy, keď sa moja rodina takto vždy stretávala a bolo to v podobnom duchu. Bohužiaľ sa už tieto udalosti z našich životov, tak nejak vytratili, ako doba plynula... 

Na druhý deň sme sa zbalili, najedli a zašli sa pozrieť na kaňoň a vodopád, ktorý bol veľmi pekný a určite sme nakoniec tento výlet neľutovali. Pri ceste nazad nás ujo maršutkár vzal do arménskej dedinky, kde nás opäť pohostili sušienkami a kávou, plus nám urobil vyhliadkovú jazdu po Gruzii. 

Vo večerných hodinách sme sa vrátili do Tbilisi, kde sme navštívili večerné mesto a na druhý deň si prešli nejaké tie pamiatky. Tbilisi je mesto, v ktorom nájdete šialený mix od historických budov po futuristický park. Jedlo v pekných reštauráciach tam už je drahšie. Určite vyskúšajte ich víno, ktoré je moc fajn a nie úplne drahé. 

Ako by som mohla zhodnotiť našu Gruziu? Nebolo to všetko podľa našich predstav, ale doteraz z nej máme najväčšie zážitky, ktoré nás zase poučili do budúcna v našom cestovaní. Vďaka týmto zážitkom sme mohli spoznať mnoho miestnych ľudí, ktorí sú neskutočne priateľskí a pripomenuli sme si naše detstvo, od ktorého sa tak veľa zmenilo....