Gruzia, alebo keď nejde všetko podľa plánu..diel prvý  

Po pol roku v Čechách a ťažkom pracovnom nasadení sme s Lukášom začali uvažovať o ďalšej destinácii, ktorú by sme chceli navštíviť.. Tou sa stala Gruzia, ktorá bola zaujímavá jedlom, prírodou a hlavne veľmi srdečnými ľuďmi...a aj keď sa nám tam úplne nepodarilo všetko podľa plánu, vlastne veľa veci sa pototo...tak najviac a už so smiechom spomíname na Gruziu :)

Po skúsenosti s Fly Dubai sme sa rozhodli pre trošku lepšiu leteckú spoločnosť, ktorou bola Turkish Airlines. Boli sme veľmi spokojní a určite s nimi poletíme zas. Pokiaľ budete mať aspoň šesť hodinový prestup v Istanbule, tak ako my, tak určite využite prehliadku mesta, ktorú vám platí letecká spoločnosť (máte tam zaplatenú cestu, jedlo a vstupy do historických pamiatok). Viac info si môžete naštudovať tu: https://www.cestujlevne.com/blog/vylety-zdarma-pri-prestupu. My sme túto možnosť využili pri spiatočnej ceste a bolo to moc fajn.

Po zobudení sme v kuchyni objavili gruzínsku tetušku, ktorá nám urobila skvelé raňajky a potom sme sa mohli odobrať na mestký autobus, a pokračovať na stanicu Didube s maršutkami, odkiaľ jazdia maršutky na západ (Kazbegi, Batumi, Kutais atď..) . Maršutka je najviac využívana doprava medzi vzdialenými miestami v Gruzii. Je to dodávka, kde je niekoľko miest na sedenie, a aby opustila stanovisko, tak sa musí naplniť ľuďmi (čož obvykle nebol problém). Každopádne, keď sa vrátim k našej ceste mestkým autobusom, ktorý bol fakt mini, tak to bol zážitok... lebo celý autobus sa strachoval, či ideme správne a chcel nám pomôcť a keď sme sa im snažili vysvetliť, že vieme kam ideme, a že máme GPS, tak Lukyho mobil začal kolovať po celom autobuse, lebo nám jednoducho nerozumeli :D...a či sme mali strach, že nám ho niekto ukradne? Asi po minúte vôbec nie, pretože sme zistili, že v Gruzii sú fakt priateľskí ľudia, ktorí nám ešte k tomu zaplatili autobus, pretože sme nemali zdanie ako a ani žiadne drobné lari. (gruzínska lara/GEL je ich mena). Ešte sme si zašli kúpiť plynovú kartušu do dobre dostupného, turistického obchodu Geoland v Tbilisi ( https://www.geoland.ge ). Nájdete tam aj iné turistické vybavenie a mapy.

Celkom unavení sme si našli maršutku do Kazbegi a za dve hodiny sme tam boli ako nič, pretože maršutkári jazdia celkom šialene rýchlo a brzda im nič nehovorí :). Po tom ako sme vystúpili, tak sme mali pocit, že sme sa ocitli 40 a viac rokov v minulosti, a dosť sme sa začali obávať nášho ubytovania. Napokon sa nám podarilo objaviť moc pekný camp at Kuro, ktorý bol otvorený dva dni aj s topánkami a neexistoval ešte ani na google maps :).

Na ďalší deň sme si dali menšiu túrku k vytúženemu kostolu Najsvätejšej Trojice, odkiaľ bol krásny výhľad a ja som začala pomaly, ale isto ľutovať, že sme v oblasti Kazbegi nezostali omnoho dlhšie, čož sa mi aj s odstupom času potvrdilo.

Po návšteve kostolíka sme fičali nazad do Tbilisi, kde sme si potrebovali kúpiť lístky na nočný vlak do Zugdidi, a odtiaľ sme pokračovali rannou maršutkou do Mestie, kde na nás čakal 4 dňový trek v oblasti Svaneti, ktorý nás mal doviesť do najvyšie položenej dedinky v Európe Usghulli.

Nočný vlak bol pre mňa dosť zaujímavý zážitok, a to nemám vysoké štandardy pri cestovaní. Nebudem to ani popisovať, lebo to bol fakt zlý zážitok, ale ak by chcel niekto absolvovať cestu z Tbilisi do Mestie, tak odporúčam ísť z Tbilisi do Mestie malým lietadlom, ktoré stojí okolo 20EUR na osobu a lieta 1- 2x denne... My sme na to prišli veľmi neskoro, takže už bolo plno na pár týždňov dopredu..+ uvidíte jedno z najkrajších letisiek na svete :). Článok o tom nájdete tu https://travelsurfrepeat.com/cs/jak-se-dostat-letecky-z-natakhtari-tbilisi-do-mestie/

Pokračovanie nabudúce.....