Divoký Kyrgyzstán III.

Po raňajkách, plní síl sme sa sa vydali stopovať do Karakolu, kde nás čakal náš 3-dňový trek k jazeru Ala - kul...Celé to stopovanie bolo komické a predháňali sme sa s návšetvnikmi komu zastaví nejaké auto prvé. Chvíľku nám to trvalo, ale nakoniec sme stopli maršutkára, ktorý bol mimo službu a hodil nás k nejakému väčšiemu nástupišti, kde už sme si chytili spoj :). 

Príchod do Karakolu nebol príliš vábny ako to už pri mestách v Kyrgyzstáne bývalo zvykom. Príliš mnoho smogu zo starých automobilov, či neskutočné teplo v nás nezanechal dobrý dojem. Karakol bolo jedno z viac turistických mest, a preto tam s úplnym prehľadom nájdete pár turistických obchodov,  kde si môžete kúpiť plynovú bombu a nemusíte to riešiť v Biškeku, ktorý bol pre mňa ešte desivejší než Karakol:). Po nákupe potravín na náš trojdňový trek k jazeru Ala - Kul (3560m)  sme si našli skvelé ubytovanie Tent hostel, ktorý bol perfektné čistý a koncept bol veľmi originálny (viz na fotke). Toto ubytovanie vrelo odporúčam, pokiaľ nevyžadujete vyložene súkromnú izbu. 

Ráno po prebudení sme sa vydali na autobus, ktorý nás doviezol k bodu, odkiaľ naša cesta začala. Prvých 10km bolo celkom zvláštnych, pretože sme šli dlho po asfaltovej ceste. Práve preto si mnoho ľudí priplatilo súkromné taxíky, aby ich vysadili až priamo k bodu, kde turistická cesta začínala. Nám to prišlo celkom drahé, tak sme si tých 10km odmakali :). Ako náhle sme sa dostali na turistickú cestu, tak sa pred nami začala objavovať krása Kyrgyzstánu v plnej paráde. Cestou sme spoznali jednu Švýcarku menom Salome, ktorá sa k nám pripojila až do konca. Neskôr nás čakalo veľké prevyšenie, pri ktorom Luky zažil prvú krízu, a tak nejak bojoval doraziť do nášho prvého kempu, kde sme mali prespať. Nakoniec to zvládol, kde si dal za odmenu "kúpeľ" v rieke :). 

Druhý deň sme si nechali veci v kempe a nabalili si len jedlo, pretože sa nám nechcelo ťahať 15kg baťohy. To znamená, že sme nerobili okruh ako mnoho ľudí, ale rozhodli sme sa vrátiť po ceste, ktorou sme prišli, keďže sme mali na trek len 3 dni, a okruhom to trvá o niečo viac. Každopádne cesta bola úchvatna. Mali sme nádherne počasie, výhľady boli neskutočné. Cesta k jazeru bola celkom náročná a  sprevádzalo nás mnoho cestovateľov...ale vôbec mi to nevadilo. Pohľad na jazero bol famózny, keďže jazero je z ladovcov, a preto je voda veľmi modrá a neskutočne priezračná. S Lukym sme si vychutnali obed a odobrali sme sa späť do kempu, kde som cestou spadla a zastihla kríza zase mňa a ja už som nechcela pokračovať po návrate do kempu ďale. Luky však rozhodol, a my sme ešte v ten deň pokračovali, za čož som bola neskôr neskutočne vďačná! 

Druhú noc sme spali na divoko vedľa nejakého plateného kempu, kde sme si chceli ísť večer kúpiť jedlo. V kempe nás uvítal pán a ponúkol nás ich typickým chlebom lepjoška, džemom a domácou :). Vôbec sme si nerozumeli, ale bola to sranda. Už cesta do kempu bola kvôli brodeniu rieky veľmi zaujímavá, tak si nás viete predstaviť cestou nazad po tme a s dobrou náladou.

Tretí deň nás prebudil brutálny dážď, a to bol dôvod, kedy som bola šťastná, že Luky chcel pokračovať a my sme nemuseli po tak brutálnom daždi zliezať to mega prevýšenie, ktoré už bolo úspešne za nami. V tento deň mala krízu Salome, takže sme si to tak nejak všetci rozdelili medzi sebou :). Cesta do Karakolu bola dlhá a mokrá. No po príchode sme boli vďačný za to množstvo reštaurácii a kaviarni, ktoré Karakol ponúkal.

Po návrate do Karakolu sme ešte jednu noc strávili v Tent hosteli a plánovali sme našu poslednú zastávku do Jyrgalan Valley. Dedinka, ktorá leží blízko čínskych a kazachstanských hraníc v nás zanechala krásne dojmy. Túto oblasť som si vybrala najmä kvôli tomu, že nebola moc známa a vábil ma výlet na koňoch. Samozrejme, že sme sa rozhodovali na poslednú chvíľú, a tak sme si nestihli zarezervovať kone aspoň deň dopredu a celkovo sme si to celé predstavovali, tak aspoň mierne turisticky zamerané? :)

Cesta tam nám z Karakolu trvala asi 2 hodiny maršutkou, ktorá bola celkom plná miestnymi, ale aj cestovateľmi. Bolo to však stále na pohodu. Menší stres prišiel, keď Luky povedal, že by sme potrebovali vybrať nejakú hotovosť, ale už sme nemali čas, takže sme mali veľmi obmedzený rozpočet. Stále sme nejak žili vo svete, že tam bude bankomat, reštaurácia a nejaký obchod s potravinami. Okay, tomu bankomatu sme dávali malú nádej, ale obchod s potravinami sme tak nejak brali ako samozrejmosť a nejakú miestnu reštauráciu tiež :).

Sranda bola keď sme dorazili do dedinky, a my sme zistili, že sme naozaj uprostred ničoho. V oblasti sa nachádzala cca jedna jurta, 7 domov a jedna maršutkovská zastávka. Za to príroda bola neskutočne krásna a ja som ľutovala, že sme nemali viac času na nejaký dlhší trek. Keď už sme našli ubytovanie, tak sme s desením v očiach zistili, že si nemáme kde kúpiť jedlo, že výlet na koňoch sa neuskutoční a do toho nám začalo pršať. Bola som zrovna uprostred ulice, extrémne hladná, unavená a naštvaná, keď v tom na nás zavolala stará babička a pozvala nás k nej na čaj a menšie pohostenie v podobe domáceho másla, chleba a džemu....Bol to neskutočný zážitok, pretože sama toho moc nemala a chcela sa s nami podeliť o posledné. 

Neskôr sme sa šli prejsť k nejakému vodopádu, kde sme stretli nejakých 3 týpkov na koni a ja som sa len zo srandy spýtala, či nám ich nepožičajú. Trvalo to asi 15 minút dohadovania, ale nakoniec aj kone dopadli a ja som mohla byť šťastná... Až do konca nášho výletu nás doprevádzal jeden z fešákov a z celej konverzácie sme sa dozvedeli, že je ročník 1991 a patrilo mu veľa koňov a pozemkov, teda aspoň podľa toho čo nám ukazoval :)....Večer sme v tom čarovnom tichu uprostred ničoho pozorovali hviezdy a užívali si moment. A aj napriek tomu, že to tam bolo krásne, tak sme sa ráno rozhodli vrátiť nazad k jazeru Issyk - Kul a užiť si ešte slnečné paprsky. Myslím, že to bolo spôsobené obecne cestovaním a prepravou maršutkami. Boli sme už tak nejak unavení a ďalší trek sa nám nechcelo absolvovať....

Poslednú noc sme strávili v hlavnom meste Biškeku, kde sa mi absolútne nepáčilo a necítila som sa bezpečne. Celá ta cesta v Kyrgyzstáne bola náročná, ale veľmi krásna! Kyrgyzstán sa stále radí medzi TOP3 destinácie v mojom živote a budem spomínať len v dobrom :).