Divoký Kyrgyzstán II.

Cesta do Narynu bola neuveriteľne dlhá, nepohodlná a vzadu v kufri sme viezli ovcu, ktorá neustále vydávala zvuky jej vlastné...Nikto nerozprával anglicky, takže sme si mojou lámavou ruštino - slovenčinou prezradili mená, vybavili sme si cez nich ubytovanie, ponúkli jedlom medzi sebou, urobili jednu nevydarenú selfie a prepočitávali každý kilometer a minútu :)...Dnes už to považujeme ako za super historku, pri ktorej nikdy nezabudneme na ten pocit štastia a vďačnosti za podpriemerný hotel so sprchou a posteľou :). 

Na druhý deň sme sa presunuli do infocentra v Naryne, ktoré odporúčam! Je tam veľmi milý personál a naozaj nám poradili a pomohli ako len najviac mohli + si tam môžete zariadiť aj povolenie k jazeru Kel - Suu pri čínskych hraniciach, ktoré sme navštívili ako prvé. Keďže sme boli celkom dosť K.O. po posledných dňoch (ja aj mierne naštvaná :), tak sme začali veľmi pozvolna....dopriali sme si kafíčko a začali plánovať cestu úplne inak. Od tejto chvíľe sa náš výlet po Kyrgyzstáne zmenil v mnoho priateľských rozhovorov s miestnými a my sme začali Kyrgyzstán vnímať úplne inými očami a boli sme za to radi.

Po pláne cesty sme pokračovali na miesto Tosor pri jednom z najväčších jazier na svete Issyk - Kul. Zaujímavosť o tomto jazere je tá, že je slané. Na toto miesto sme sa veľmi tešili, pretože práve v našej knížke Dokonalý život autor popisoval jazero Issyk - Kul vďaka, ktorému nás Kyrgyzstán uchvátil. Hneď ako sme sa ubytovali v jurte, tak sme si šli zaplávať a západ slnka pri pohľade na pohorie okolo jazera samozrejme nesklamal :). Večer sme si dali už len odpočinok a zamerali sme sa na náš ďalší cieľ, ktorým bol kaňon Skazka.

Ráno po prebudení sme sa presunuli k ubytovaniu Eldos-Ata Eco Hotel, ktoré bolo jedno z najlepších ubytovaní počas nášho cestovania s krásnym výhľadom na hory a perfektným jedlom! Toto ubytovanie je blízko kaňonu, avšak neexistuje tam žiadna zastávka, kde by vás mohla nabrať maršutka, a preto musíte stopovať.... Na západ slnka sme sa vydali do kaňonu, pretože sme chceli vidieť jeho jedinečnú červenú farbu. Najskôr sme zvolili trasu po pláži pri jazere, kde si nás cestou všimla skupinka miestných a ponúkla nám šašlík a pálenku :). Samozrejme, že sme neodmietli, prehodili pár slov a pokračovali ďalej. Po chvíli následovala časť, kde sme už museli stopovať a kým sme niečo stopli, tak sa medzi časom zatiahlo, takže sme nevideli ani západ slnka a ani červené farby kaňonu, ale aj tak to bolo moc fajn! Cestou nazad nám začalo pršať, a tak nám zastavilo auto, či nechceme niekam zviesť....takáto pomoc sa nikdy neodmieta, a hodili nás až k hotelu :)...To nám opäť ukázalo, že ľudia v Kyrgyzstáne sú extrémne milí! 

Druhé ráno sme zahájili skvelými raňajkami, kde sme sa nemohli nabažiť domáceho marhuľového džemu a stále viac sme zisťovali, že kuchyňa v Kyrgyzstáne je proste skvelá. Obecne je ich jedlo veľmi rôznorode a väčšina pokrmov pochádza z rôznych kútov sveta. Najviac tu prevláda jahňačie a hovädzie mäso a je veľmi mastná. Takže pokiaľ si dietár a vegetarián, moc veľkú radosť nebudeš mať.

Medzi ich tradičný pokrm sa považuje "bešmark", ktorý sme nikdy neochutnali. Každopádne sú to rezance s drobne nakrájaným mäsom v bujóne. Prišlo nám to podobné ako náš slepačí vývar, a preto nás to nikdy neoslovilo. Za to medzi naše najobľúbenejšie jedlo patril Langman, ktorý sa skladal z rezancov, gulášovej omáčky, kúskov paradajok, paprik a ako inak jahňačieho mäsa. Každá reštaurácia robila tento pokrm inak, ale vždy nám chutil a už sme nemali chuť ani experimentovať. Klasický pokrm, ktorý nájdete aj v Grúzii je šašlík - grilované jahňačie a hovädzie mäso. Väčšinou sme tento pokrm vynechali, keďže mäso bolo veľmi mastné a už sme ho poznali z Grúzie. Za to mi veľmi mi chutil Plov. Je to vlastne veľmi mastné rizoto s jahňačím mäsom a mrkvou. Jednoducé a pritom tak dobré jedlo.Ku každému jedlu nám väčšinou priniesli aj čerstvý zeleninový šalát, ktorý vám po tom mastnom zážitku bodol na pretrávenie :). Nájdete tu aj iné pokrmy ako Pelněne na štýl italských raviol alebo Manty na štýl parených buchiet, ktoré boli plnené jahňačím mäsom, zeleninou alebo kapustou. Na desiatu sme si väčšinou kupovali Samsy, usmažené tastičky, plnené jahňačím mäsom, kapustou a cibuľou.

Určite stojí za to vyskúšať ich kvasené kobylie mlieko Kumys, ktorým sa Kyrgyzstán vyznačuje a z neho sa vyrábajú dobroty ako kumysové guličky. Avšak, moc som si k týmto pochutinám cestu nenašla :). Pred cestou sme čítali, že v Kyrgyzstáne nájdete skvelé sušené, koňské klobásky/mäso....No väčšinou sa na nás ľudia len nechápavo dívali a nevedeli o čom hovoríme :). Ževraj je to sviatočné mäso, tak ako aj barania hlava.